Trénujú našu pamäť, vyplnia voľný čas, pobavia nás i poučia. Existujú takmer v každej krajine a ak ich dokážete vylúštiť v cudzom jazyku, zvládate ho pravdepodobne na slušnej úrovni. Hovoríme o krížovkách. 

Aj keď prvá zmienka o “krížovke” pochádza z roku 79 nášho letopočtu, kedy bádatelia našli v ruinách Pompejí pod vrstvou popola zo sopky Vezuv kamenný náhrobok a na ňom vytesaný latinský nápis, ktorého slová možno čítať rôznym smerom a vždy vytvoria súvislú vetu – za autora novodobej krížovky sa považuje Arthur Wynne.

V denníku New York World viedol zábavnú rubriku Fun, v ktorej uverejňoval  rôzne kvízy, testy a žartovné hádanky. Na Vianoce 1913 ho šéfredaktor požiadal, aby priniesol niečo nové, a tak Arthur vytvoril novú hádanku zloženú zo slov vpísaných do obrazca. Prvýkrát sa objavila v tomto denníku 21. decembra 1913. Wynne sa pri jej tvorbe inšpiroval štyritisíc rokov  starou tabuľkou z ostrova Kréta, na ktorú ho upozornili známi. Nachádzala sa vo vedeckých zbierkach Baltimorskej univerzity a pripomínala slovnú hračku. Podľa získaného obrazca redaktor zostavil prvú krížovku a nazval ju Word-Cross (slovo-krížom).

Krížovka vyšla s inštrukciami: “Vyplňte malé políčka slovami, ktoré sa zhodujú s uvedenými definíciami.” Jednoduchá zábava mala ohromný úspech, ihneď sa stala veľmi populárna a začala sa objavovať každý týždeň.

Onedlho si začali Wynneovo “duševné cvičenie” požičiavať aj iné noviny, pričom postupne sa krížovka dostala na stránky všetkých významnejších novín a časopisov a zakrátko obletela celý svet.

Autorstvo krížovej hádanky sa však v niektorých prípadoch priznáva aj Wynneho rodákovi, Angličanovi Viktorovi Orwillovi. Ten údajne počas svojho dočasného pobytu vo väzení písal na čierne dlaždice na stenách svojej cely jednotlivé písmenká abecedy.

Kto bol teda prvý? 
Najpravdepodobnejšie je, že krížovky vznikli na začiatku 20. storočia súčasne na rôznych miestach sveta. V Česku dokonca pokladajú za vynálezcu krížovky učiteľku Miladu Antošovú. Tá vraj uverejnila prvú krížovku už okolo roku 1900 v ženskom časopise Vesna.
 
Jedno je však isté, krížovka sa postupne stala neodmysliteľnou súčasťou všetkých tlačených periodík. Najrozšírenejšie je  "americké" grafické prevedenie, v ktorom sú legendy písané mimo obrazca a odkazujú sa na čísla vpísané do okienok krížovky. Lúštiteľ vypĺňa stĺpce vodorovne a zvisle, krížovka je ľahká na zostavenie i lúštenie a spravidla nemá tajničku.
 
"Klasická krížovka", ktorá je pravdepodobne česko-slovenskou špecialitou, sa od americkej líši v tom, že má tajničku a legendy sa odkazujú na riadky označené písmenami a stĺpce označené číslicami. V súčasnosti sa tento typ publikuje už len výnimočne.
 
V Európe je najbežnejšia takzvaná "švédska krížovka". Legendy sú vpísane do okienok krížovky a často máva aj výrez s obrázkom. Vylúštená tajnička je buď slávny výrok, aforizmus alebo vtip.

autor: Johana Fabiková

AK VÁS ZAUJÍMAJÚ PODOBNÉ TÉMY, OBJEDNAJTE SI  Z NAŠEJ PONUKY PREDPLATNÉHO  NOVÍN A ČASOPISOV V KATEGÓRII ZÁBAVA A ODDYCH / KRÍŽOVKY A OSEMSMEROVKY KLIKNUTÍM SEM.