Prečo veríme viac mýtom ako faktom
Ľahšie uveríme rozprávke ako pravde. Prečo?
Od nepamäti milujeme drámu. Radi preháňame, prežívame veci cez čiaru a neradi delíme pocity na menšie kúsky. Ľahšie uveríme rozprávke ako pravde. Je to tým, že sme zleniveli alebo táto doba praje viac mýtom ako faktom? Uveríme viac mainstreamovým médiám alebo zdravému rozumu? Možno je za tým kus filozofie, možno iba trochu viac času na zber a analýzu dát. Pozrime sa preto letmo na zúbok tomu, prečo treba veriť faktom a ako funguje náš mozog.
Nevedomosť by sa dala prekonať tým, že ľuďom poskytneme dáta. V zrozumiteľnej a čitateľnej forme, ktorá by reflektovala ich potreby a schopnosti dáta prijímať. Ak by sme sa naučili čítať dáta a všetky informácie, odstránili by sme veľkú časť našej nevedomosti. Lenže to je len jedna časť problému.
Do hry vstupuje ešte iný ľudský faktor. Pozornosť. Veľmi ju strácame. Na každom kroku na nás vyskakuje všetko možné, častokrát zaujímavejšie, pútavejšie, sexi. Naša pozornosť dostáva preto veľmi zabrať. Na moment nás niečo nadchne a potom opäť skĺzneme tam, kde je sivý priemer. Je to normálne a deje sa to každému.
Ako to funguje?
Nad niečím premýšľame. Sme do témy zabraní. Môže to byť čokoľvek od svetovej ekonomickej krízy, po vývoj chudoby až po jadrovú fyziku. Ak sa snažíme prísť na odpovede v akejkoľvek oblasti, vychádzame automaticky z vlastného pohľadu na svet. Neberieme do úvahy to, čo nám hovoria odborníci. Premýšľame nad sebou a svojimi skúsenosťami a tie až následne porovnávame s faktami.
A preto ak je myšlienkový základ nesprávny, výsledky týchto myšlienkových procesov budú systematicky takisto nesprávne. Tu však musíme dodať, že nedostatok poznatkov nie je len logickým vyústením neaktuálnych vedomostí. Dokonca aj tí, ktorí majú prístup k najnovším informáciám, sa mýlia vo svojich úsudkoch. Taktiež sa to nedá všetko zvaliť na médiá ani nadprirodzené sily.
Tento prehnane dramatický uhol pohľadu na fakty a svet súvisí úplne s niečím iným. A síce s tým, ako funguje ľudský mozog. Naozaj už nemusíme hľadať vinníka. Ten je skrytý v evolúcii.
Príklad z bežného života
Absolútne skvelým príkladom sú grafické optické ilúzie. Pozeráme sa na obrázok, ktorý pod určitým uhlom mení tvar alebo farbu. Vieme, že to nie je farba, ale náš mozog si to nemyslí. Nás zrak obrázok vyhodnotí ako fakt, nie ako ilúziu. A tak sa stane, že to, čo vidíme, dezinterpretujeme. Urobia to všetci. Je to predovšetkým preto, lebo k ilúziám prichádza nie v očnom priestore, ale v mozgu. Ten pretvorí fakt na ilúziu. Ide o systematické pretváranie reality. Vtedy by mala naskočiť naša zvedavosť: “Aha, zaujímavé. Ako to funguje a prečo to tak je?”
Už vieme, že to tak nefunguje. My jednoducho mozgu uveríme, že to, čo vidíme, počujeme, je skrátka tak. Presvedčíme sa, že to je pravda a nepátrame ďalej. A to je večná škoda. Ukracujeme sa o možnosť vidieť realitu taká, aká je a stávame sa sami obeťou manipulácie.
Zabúdame na fakt, že náš mozog je produktom miliónov rokov evolúcie. Zachovávame si vrodené inštinkty, ktoré našim predchodcom pomáhali prežiť. Zaujímajú nás klebety a vymyslené príbehy, lebo kedysi sme sa inak nevedeli dostať k informáciám. Slepo sme im verili.
Zmena správania
Lenže svet sa radikálne zmenil. Už nie sme lovci ani zberači a máme stály prístup k dátam. Nemusíme čakať na ústne podanie niekoho druhého, všetko si vieme hneď overiť. Takisto nemusíme zjesť všetko jedlo na svete, aby sme nezahynuli od hladu. Žiada sa nám tuk a cukor, pretože tie boli zdrojom energie na prežitie. Aj preto máme obezitu a iné civilizačné choroby. My sa nemusíme prejedať, ale vysvetlíme to nášmu mozgu?
Ako ďalej s mozgom
Dramatický inštinkt stále potrebujeme. Dáva nášmu životu zmysel. Ak by sme overovali úplne každú informáciu, ktorá sa nám dostane pod ruku, asi by sme si bežný život neužili. Mali by sme si však dávať pozor na to, koľko dramatických zážitkov púšťame do našich životov.
Možno by sme mohli viac odolávať pokušeniu obviňovať médiá a neustále hľadať vinníkov našej situácie. Možno prestať obviňovať odborníkov z toho, že sa príliš sústredia na vlastné záujmy. Mali by sme sa viac sústrediť na seba, svoje zdroje informácií a viac si uvedomovať, čo sú fakty a čo už nie. Akonáhle nájdeme vinníka, prestávame myslieť. Tento proces sa v nás definitívne zastaví.
Naučme sa vo faktoch myslieť hneď a trvajme na nich. Buďme nároční.