V období normalizácie ľudia prišli o mnohé slobody, no taktiež sa nebolo možné dostať k niektorým knihám. Ktoré z nich neboli v socialistickom Česko-Slovensku povolené? Toto je len malá ochutnávka zakázanej literatúry.

Mladšie generácie berú slobodu ako bežnú a neodškriepiteľnú vec, no tí starší, ktorí zažili aj temnejšie obdobie skúmania a kontroly informácii - štátnu cenzúru - vedia, že aj takú obyčajnú vec ako knižku niekedy netreba brať ako samozrejmosť. V období normalizácie ľudia prišli o mnohé slobody, no taktiež sa nebolo možné dostať k niektorým knihám. Ktoré z nich neboli v socialistickom Česko-Slovensku povolené? Toto je len malá ochutnávka zakázanej literatúry.

Tak napríklad Dominik Tatarka. Knihu Sám proti noci pôvodne ani nechcel vydať. Po prvý raz sa v nej pomerne expresívne vyjadril k normalizácii, písal o tom, ako nešťastne a opustene sa počas nej cítil ale aj o tom, ako ho sledovala tajná polícia. Práve z týchto (očividných) dôvodov jeho dielo zakázali.

Inak to nebolo ani s knihou Ako chutí moc od Ladislava Mňačka. V retrospektívnom rozprávaní hlavná postava spomína na svojho priateľa, ktorého opila moc a neukojiteľná túžba po nej. A práve táto moc chutí najlepšie v striktných a drsných podmienkach totalitného režimu.

Meno Milan Kundera je väčšine literárnych nadšencov dobre známe, rovnako aj fakt, že v 70-tych rokoch emigroval kvôli politickému režimu do Francúzska. Jeho kniha Žert bola zakázaná rovnako ako aj zvyšok jeho exilovej tvorby, v ktorej až priveľmi autenticky popisoval dobu normalizácie a situácie, kedy sa aj obyčajný žart mohol vďaka autoritám obrátiť na otvorenú urážku režimu.

A čo tak niečo zahraničné? Hovorí vám niečo citát “Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.”? George Orwell a jeho Zvieracia farma až priveľmi podrobne popisovala presne to, čo sa dialo aj s vtedajšou spoločnosťou. Pomalá ale istá strata slobody, ideálov a individuality a prechod k totalite. Kniha, ktorá má čo ľuďom povedať do dnešného dňa. Koniec koncov ako aj všetky vyššie spomenuté diela.

Čítanie nie je povinnosťou, je to privilégium, ktoré by sme si aj dnes mali vážiť.

AK CHCTE ČÍTAŤ VIAC, OBJEDNAJTE SI PREDPLATNÉ NOVÍN A ČASOPISOV TU